Pred 90 rokmi sa narodila nezabudnuteľná herečka Květa Fialová

Květa Fialová sa narodila 1. septembra 1929 vo Veľkých Dravcoch pri Lučenci na Slovensku. Jej matka bola výtvarníčka, okrem maľby sa venovala sochárstvu. Na Slovensku žila rodina do roku 1938 potom sa z politických dôvodov musela presťahovať do Čiech.

Ako mladé dievča zažila obrovskú traumu. Na konci druhej svetovej vojny ju ako pätnásťročnú spolu s matkou znásilnili dvaja sovietski vojaci. Odvtedy mala budúca herečka odťažitý postoj k mužom a dlho sa z tejto udalosti spamätávala.

Po prijímacích skúškach Fialovú v roku 1946 prijali na Brnianske konzervatórium. Pokračovala v štúdiu na Janáčkovej akadémii múzických umení (JAMU), ktoré úspešne zakončila v roku 1950. Ešte v priebehu štúdia sa objavila v malej úlohe zabudnutej budovateľskej snímky Veľká príležitosť (K. M. Walló, 1949).

K divadlu sa dostala po druhej svetovej vojne v Divadle Český Těšín. V ďalších rokoch pôsobila na divadelných doskách v Opave, Českých Budějoviciach, Kolíne, dokonca aj v Martine. V Prahe začala hrať v Divadle ABC od roku 1958 na pozvanie Jana Wericha. O štyri roky neskôr, sa stali jej domovskou scénou Městská divadla pražská, a to až do roku 1991.

Jednou z prvých výraznejších úloh Květy Fialovej vo filme bola princezná Florindella v známej veršovanej rozprávke Martina Friča Princezna se zlatou hvězdou (1959). Nasledovala vojnová dráma Smrť sa volá Engelchen (1960) v réžii Ivana Balaďu podľa prózy Ladislava Mňačka. (Námet neskôr spracovala aj dvojica oskarových režisérov Ján Kadár a Elmar Klos).

Ako nespútaná Tornádo Lou sa predstavila Fialová v paródii Limonádový Joe aneb Koňská opera režiséra Oldřicha Lipského (1964). Objavila sa v oskarovej snímke Jiřího Menzela Ostro sledované vlaky (1966). V tom istom roku stelesnila tiež postavu Clarence, vypočítavej nevesty Oldřicha Nového, v paródii na hororové príbehy Fantom Morrisvillu režiséra Bořivoja Zemana.

Svojráznu ráčkujúcu milenku hrala tiež v komédii Ženu ani květinou neuhodíš Zdeňka Podskalského. Česká kinematografia objavila v tomto čase v herečke ideálnu predstaviteľku krásnych osudových žien a v 60. rokoch sa tak Květa Fialová stala pre mužské publikum sexsymbolom.

Václav Vorlíček ju ako pôvabnú agentku tajnej služby v roku 1967 obsadil do špionážnej komédie Konec agenta W4C prostřednictvím psa pana Foustky. Postavu pokútnej liečiteľky, ktorá pomáhala ženám s neželaným tehotenstvom, vytvorila Květa Fialová v snímke Partie krásného dragouna v sérii filmov Jiřího Sequensa o kriminalistickej partii rady Vacátka. V roku 1971 hrala v bláznivej komédii Oldřicha Lipského Slaměný klobouk. Ten istý režisér ju obsadil aj do divácky úspešnej komédie Adéla ještě nevečeřela (1977) ako grófku Thunovú.

Neskôr sa Květa Fialová venovala najmä televíznej tvorbe. Po celý život ostávala verná divadlu, ktoré hrala do vysokého veku. V Prahe účinkovala dokonca v piatich divadlách. V Slováckom divadle v Uhorskom Hradišti vytvorila hlavnú rolu v predstavení Harold a Maude amerického autora Colina Higginsa v réžii Igora Stránského. Ide o známy príbeh pesimistického mladíka a nekonvenčnej starej dámy Maude, ktorá svojím nákazlivým optimizmom a životnou energiou prekvapenému Haroldovi úplne zmení pohľad na svet. Za túto svoju životnú rolu získala v roku 2010 Cenu Thálie.

Taká bola Květa Fialová aj v skutočnosti. Starobu považovala za najkrajšie obdobie svojho života: "A keď je reinkarnácia, v ktorú verím, tak sa nechcem narodiť ako mladá. To je pracné. Chcem sa narodiť ako 80-ročná. To je to pravé. Vtedy som už úplne slobodná," uviedla herečka v jednom z rozhovorov.

Květa Fialová opustila herecký svet 26. septembra 2017 v Prahe vo veku 88 rokov.

Hoci sa herečka svojich okrúhlych 90-tin nedožila, na jej počesť v tento deň vyjde kniha Poslední deník Květy Fialové od Josefa Kubáníka, ktorá poodhalí dramatický život krehkej dámy. Fialová v nej hovorí veci na rovinu a s nezameniteľným zmyslom pre humor.